História brnianskej off-space1 či alternatívnej galerijnej scény pozostáva z rôznorodých projektov, ktorých vyčerpávajúci popis a sumarizácia nie je v hraniciach rozsahu tohto textu. Preto sa zameriame na výrazné a z rôznych dôvodov významné projekty off-space galérií formujúce scénu a zároveň na nové, dokladajúce jej stále nevyčerpaný potenciál
a diverzitu.
Za historicky najstaršie počiny v súvislosti s netradičným vystavovaním umenia v brnianskom kontexte možno pokladať napríklad minigalériu vedenú Jiřím Hynkem Kocmanem od roku 1971 či projekt fungujúci na balkóne hlavnej budovy lekárskej fakulty terajšej Masarykovej univerzity. Tieto realizácie boli poväčšine prepojené s prostredím vysokých škôl a predstavili sa v nich, napriek ich komornému charakteru, významné osobnosti československého výtvarného umenia.2 Počiatky mimo galerijných projektov možno ďalej v Brne sledovať koncom 80. rokov, kedy fungovala galéria Drogérie zlevnené zboží. Tu boli položené základy vývoja ďalších projektov, ako aj praxe viacerých dnes už etablovaných umelcov. Špecifickosť výstav a ich performatívny, aktivistický charakter mali vzhľadom na éru minulého režimu svojský naratív opozície voči oficiálnej scéne. Tento kontext zároveň projekt odlišoval od novších, ktorých iniciátori v ďalších rokoch mali,
a dodnes majú, možnosť pracovať v iných spoločensko-politických súvislostiach.
Z najvýraznejších projektov možno spomenúť ďalej galériu Potraviny či Umakart. Prvá tvorila akýsi základ vlny nezávislých galérií, vznikajúcej okolo roku 2008 a bola typickým príkladom vitrínovej galérie. Ako aj pri iných podobných projektoch je dôležité spomenúť, že jeden z dôvodov jej založenia bola potreba prezentácie mladého umenia, študentov/iek iniciovaná nedostatkom možností sebarealizácie v inštitucionálnom kontexte. Medzi ďalšie rezonujúce projekty patrili Galerie Jádro, ako typický príklad bytovej galérie, ktorá sa počas fungovania niekoľko krát transformovala. Taktiež Galerie v peněžence, ktorá okrem iného odkazovala na tradíciu „antivýstav“, a bola charakteristická svojou putovnosťou s nestálym miestom vernisáží. Zo spomenutých, ako aj ďalších experimentálnych projektov však ako aktuálne, a zároveň nepretržite fungujúci projekt možno pokladať jedine galériu Umakart. Projekt si v priebehu rokov (vznik v 2008) získal renomé etablovanej, aj keď stále špecifickej vitrínovej galérie. Okrem rôznych programových konceptov vystriedal kurátorské vedenie a v súčasnosti funguje s pravidelným výstavným programom, spolu s aktuálnym rozšírením na väčšiu plochu vitríny v roku 2022.
Galerie Umakart, foto Viktoria Pardovičová
Okrem výhradne site-specific projektov, vitrínových či bytových galérií tu možno zaradiť aj viaceré galérie začínajúce v alternatívnych priestoroch a postupne sa etablujúce na formátom klasickejšie no stále experimentálne či artist-run projekty (Zaazrak Dornych, Solo off-space). Scénu formuje taktiež línia viacerých školských galérií dávajúcich priestor prezentácii tvorby mladého umenia. K celkovej diverzite výstav prispievajú aj priestory využívajúce netradičné miesta, ako napríklad projekt Terén s realizáciami v podzemí starých katakomb.
Napriek istej stagnácii off-space vystavovania a predpokladoch vyčerpanosti jeho naratívu či záujmu o podobné činnosti, spolu s pozastavením činnosti niektorých projektov,3 možno v od roku 2020 pozorovať vznik ďalších nových iniciatív. Predstavujú ich realizácie menej tradičného charakteru, využívajúce dovtedy málo známe formy sprostredkovania umenia, ako Brno Art Delivery4 či Artmat, ktorý sa do Brna rozšíril z Prahy. Taktiež však pribudli nové off-space galérie Postpost gallery vo vitríne podchodu v centre mesta a Galerie Průchod v priechode na križovatke dvoch rušných ulíc.
Galerie Průchod, foto Viktoria Pardovičová
Postpost gallery, foto Viktoria Pardovičová
Aj po výskume venujúcom sa spomenutým projektom5 však pokračuje záujem, poväčšine mladých umelcov/kýň a teoretikov/čiek, o rozširovanie činností sprostredkujúcich umenie na netradičných miestach. Dokladá to vznik ďalšej vitrínovej galérie, s názvom 45 000l, pod správou Fakulty architektury VUT. O záujme rozširovať výstavné priestory za hranice mestského centra svedčí taktiež založenie galérie Sibiř, v postupne oživovanom staršom kultúrnom centre či výstavné a audiovizuálne realizácie v priestore Industra Art.
Galerie 45000L, foto Viktoria Pardovičová
Intervenciám umenia do verejného priestoru mesta sa zároveň dlhodobo venujú projekty Brno Art Week6 či prehliadka Brno Art Open. Druhá z udalostí pod záštitou Domu umění prizýva i zahraničných autorov/ky a realizuje inštalácie site-specific vo vybraných lokalitách mesta. Umenie v prostredí mestských ulíc taktiež sprostredkúvajú projekty Sochařské Brno či Městská galerie s veľkoformátovými muralmi.
BAO 2022, foto Viktoria Pardovičová
Napriek transformáciám či prechodným krízam je množstvo projektov s nápaditými charaktermi jednotlivých prístupov ich iniciátorov. Brniansku off-space či mimo inštitucionálnu scénu je možno popísať ako dynamickú a umelecky i tematicky rôznorodú. Taktiež ju možno charakterizovať projektmi orientovanými na udalosti „tady a teď“, silné osobnosti umelcov/kýň vystupujúcich v roli kurátorov, hlavne v minulosti, a ich nadväznosť na brniansku FaVU.7
Všetky spomenuté príklady, ktoré iste nie sú vyčerpávajúcim zoznamom projektov v Brne, potvrdzujú súčasný stav scény, mimo väčších galerijných inštitúcií, ktorá sa napriek pretrvávajúcim transformáciám, snaží aktívne podieľať na komentovaní kultúrno-spoločenských premien, vzťahov a kontextov. Zároveň prináša možnosti prejavu menej etablovaného umenia a aspoň čiastočne cieli na sprostredkovanie umeleckých obsahov s dôrazom na aktualizáciu menej využívaných priestorov mesta. Okrem budovania siete vzťahov umeleckej komunity sa tak v prostredí Brna dlhodobo rozširuje snaha oslovovania rôznorodej verejnosti a napriek niektorým menej vydareným, krajne popularizačným prípadom sa zároveň rozširujú možnosti netradičných formátov sprostredkovania umenia. Tie tak ani po rokoch a zmenách kontextu doby
či inkluzívnejšiemu prístupu väčších inštitúcií, nestrácajú svoje opodstatnenie.
---
1V texte bude najčastejšie používaný pojem off-space projekty a netradičné formy sprostredkovania umenia, no sledovaná problematika je často spájaná i s pojmom ako negalerie či alternatívne, experimentálne, nezávislé projekty.
2Umelci ako napríklad Jan Steklík, Dalibor Chatrný či Alena Kučerová. Viac o týchto projektoch z obdobia brnianskej šedej zóny počas obdobia normalizácie, viz MORGANOVÁ, Pavlína, Terezie NEKVINDOVÁ, Dagmar SVATOŠOVÁ. Výstava jako médium: české umění 1957–1999, Praha: Akademie výtvarných umění. Praha: Vědecko-výzkumné pracoviště AVU, 2020. ISBN 978-80-88366-13-3., s. 81
3O stave scény sa vyjadruje napríklad Silvie Šeborová, pričom uvádza aj možné dôvody jej stagnácie. ŠEBOROVÁ, Silvie. Umění do výkladních skříní. Artalk [online]. 2020, 10, 19 [cit. 2022-07-23]. Dostupné zde.
4Projekt sprostredkujúci umelecké diela, na základe kurátorského výberu, priamo do domácností. Viz O projektu [online]. [cit. 2022-07-23]. Dostupné zde.
5PARDOVIČOVÁ, Viktória. Premeny a aspekty vzniku a fungovania negalerijných foriem sprostredkovania súčasného umenia v rokoch 2020-2021 v Brne [online]. Brno, 2022 [cit. 2022-07-23]. Dostupné zde Diplomová práce. Masarykova univerzita, Filozofická fakulta. Vedoucí práce Monika SZŰCSOVÁ.
6Projekt prepája výstavné inštitúcie i off-space projekty a v období jedného týždňa ponúka kultúrny program orientovaný na širokú verejnosť, ako aj zvyšovanie inkluzivity a prehĺbovanie kritického diskurzu o stave výtvarného umenia.
7 Zároveň je brnianskej scéne pripisovaný performatívny charakter v súvislosti s silnou náväznosťou na FAVU a ateliér performance či telového designu. SÝKOROVÁ, Lenka. Konečně spolu: česká nezávislá galerijní scéna 1990–2011. Ústí nad Labem: Fakulta umění a designu Univerzity Jana Evangelisty Purkyně. Ústí nad Labem, 2011. Projekty. ISBN 978-80-7414-419-6, s. 201-205.
---
