Mesto v meste umenia

Scéna off-space galérií v meste Olomouc, ktorá má svoju históriu a disponuje kvalitným výstavným programom aktívne prispieva do kultúrnej diverzity mesta počas celého roka. Začiatkom leta sa však už takmer desiatku rokov koná podujatie, ktoré svojím charakterom odkazuje k tradícii akcií púťového či happeningového charakteru. Pravidelná prechádzka ulicami mesta zapája široké spektrum aktérstva medzinárodného a medziodborového diskurzu. Prináša taktiež možnosť zažiť mesto a samotné umenie spoločne s aktuálnymi témami v špecifickom, no zároveň širokej verejnosti prístupnom formáte, pričom podporuje rozmanitosť miestnej, nie výhradne výtvarnej umeleckej komunity.

Deviaty ročník precházky pod názvom XY Wroclaw v Olomouci sa niesol v znamení prepájania kontextov pozvaných poľských umelcov a umelkýň, pochádzajúcich z mesta Wroclaw, ktorí*é boli po minuloročnom viedenskom kontexte ďalšími medzinárodne zapojenými. Akcia združila rôzne umelecké mestské scény aj v starších ročníkoch, no tie pozostávali zo spolupráce s scénami českých a slovenských miest. Rozšírením spolupráce na zahraničný kontext tak akcia predstavila témy prekračujúce lokálne hranice, pričom si stanovila výzvu sprostredkovať program na adekvátnej jazykovej a produkčnej úrovni.

Program akcie, ktorý má každoročne podobnú štruktúru, pozostáva z vernisáží, performance a hudobných vystúpení, pričom prezentuje “klasickejšie” formy výstav, ale aj umelecké intervencie dočasného charakteru a site-specific projekty. Zapojené sú takmer všetky off-space galérie a alternatívne kultúrne priestory v meste. Charakter akcie je potom rámovaný mapou lokácií, v ktorých prebieha od skorého popoludnia až do večerných hodín kontinuálny program v stanovených časových rozostupoch. V rámci putovania medzi jednotlivými zastávkami je kladený dôraz na nadväzovanie komunikácie s publikom, ktoré sa v priebehu akcie postupne obmieňa. Ľudia sa pridávajú alebo ostávajú na niektorých miestach v dlhších časových horizontoch. Súvisí to taktiež so skladbou publika, ktoré tu jednoznačne nepredstavuje uzavretú umeleckú komunitu. Skoršie zastávky sú vo veľkej miere navštevované rodinami s deťmi či obyvateľmi mesta v dôchodcovskom veku, zatiaľ čo večerný program vyhľadáva prevažne mladšia generácia. Prechádzka však nestanovuje žiadne hranice a publikum sa organicky premiešava a vzájomne prekvapuje. Táto forma sprostredkovania umenia tak okrem spestrenia mestského prostredia dostáva k diváctvu, ktoré by za bežných okolností nenavštívilo galerijné priestory, súčasné umelecké formy a témy. Pozitívom ostáva, že tu nedochádza k zjednodušovaniu či popularizácii na úkor relevantného obsahu. Kúzlo akcie spočíva v prístupnej a zrozumiteľnej miere interakcie a odbornosti. Výtvarné umenie sprevádza ďalší program, ktorý aj v prípade wroclawského ročníka predstavoval napríklad zvukovo-hlasovú performance či komentované prehliadky.

Začiatok programu predstavil snáď jediný projekt realizovaný v prostredí napojenom na väčšiu inštitúciu. Prezentácia iniciatívy Ne Sami v priestoroch Central, situovaných v budove Muzea umění Olomouc podala dôležité informácie z oblastí zasiahnutých vojnovým konfliktom na Ukrajine. Predstavenie tejto iniciatívy bolo naslesledované vystúpením zvukovej umelkyne a hlasovej experimentátorky Gosie Wrzosek v prostredí letného kina. Zvuková intervencia, ktorá vznikla v spolupráci so zoskupením Hlubina sa stala v istom zmysle a kontexte prírodnej oblasti kontrastujúcej s ostatným mestským prostredím krajne spirituálnym momentom. Po takto živom úvode spoločne s uvolnenou atmosférou letného podvečera by bolo možné pochybovať nad prítomnosťou avizovaných výtvarných konceptov s filozofickými presahmi, no nasledujúca séria vernisáží potvrdila, že koncept prechádzky je primárne zameraný na prezentáciu výstavných projektov. 

Ďalším reprezentantom poľskej umeleckej scény bol Yuriy Biley, ktorého projekt Picturesque Ukrajine uviedla galéria Basement Project. Umelec a kurátor, ktorý aktuálne reprezentuje Poľsko spoločne s ďalším autorstvom aj na 60. Bienále v Benátkach, tu citlivým spôsobom otvoril tému kultúrnej pamäte a neutíchajúceho napätia v odkazoch monumentálnych pomníkov a stavieb. Téma estetiky prázdnych symbolov, ale aj ďalších pseudo historických odkazov tu bola podporená použitím snáď až prehnane zníženej svetelnosti. Šero v rámci celej výstavy transformovalo prostredie galérie na tajomný environment, kde sa diváctvo mohlo poľahky stratiť v spleti tmavých veľkoformátových kyanotypií. Prostredníctvom kurátorského (Hana Kurková) a autorského komentára sa však udalosť premenila v živú multilingvistickú diskusiu. Vďaka prechádzke sa tak projektu dostala primeraná pozornosť, ktorá by inak, ako to často býva, mohla skončiť v okruhu úzkeho vernisážového publika.

Trasa pokračovala k výstavnému priestoru Vitrína Deniska, ktorá patrí k najstarším off-space galériám v meste. Jej situovanosť v zástavbe frekventovanej ulice je v prípade hromadnejších akcií s publikom konfrontovaným mestskou hromadnou dopravou výzvou, pri ktorej by bolo možné oceniť organizačný tím, ktorý zabezpečil vhodné ozvučenie, umožňujúce vypočutie kurátorského príhovoru (Filip Staněk) aj z väčšej vzdialenosti. Výstavný projekt dvojice Irmina Rusicka a Kasper Lecnim bol venovaný globálnejšej téme pominuteľnosti a problematike existencie a smrti v systéme neskorého kapitalizmu, ktorý je okrem iného založený na nikdy nekončiacej potrebe produkcie, komunikácie a aktivity. Objekt, pozostávajúci z vyschnutého listu alokázie, populárnej izbovej rastliny, by sa mohol stať v mnohých ohľadoch metaforou súčasnosti, čím dvojica otvorila široké spektrum sociálnych, no rovnako estetických či existenciálnych otázok.

Ďalšie zastavenia reprezentujúce umeleckú Wroclaw sa odohrali v troch podobne vitrínových alebo z ulice pohľadom prístupných formátoch. Galerie PAF predstavila výstavu In Vitro Fantasy, ktorá bola počas akcie otvorená aj z inak neprístupnej vnútornej časti. Študenstvom kurátorovaný priestor Galerie Véčko uviedol projekt zoskupenia Naked Man Collective a performance, ktorá sa napriek jej neplánovanému premiestneniu stala synergickou súčasťou výstavy. Posledná z vitrín, ktorú tvorí výkladové okno nebytového priestoru na okraji centra, priniesol nielen v Poľsku aktuálnu tému galerijných inštitúcií a ich súčasného stavu v konfrontácii s nie ideálnym fungovaním kultúrneho sektora. Galéria Praktik sa premenila na dočasné pôsobisko Muzea w podziemiu pod správou autorského kolektívu, ktorý simulovaním inštitúcie a jej pseudo fungovania otvára otázky historických odkazov wroclawskej scény v rámci inštitucionálnej kritiky.

Okrem spomenutých galérií vo verejnom priestore sa akcie zúčastnilo aj Studio G21, kde bola v konvenčnejšom dvojpodlažnom formáte zahájená skupinová výstava Zaraz (Paweł Czekański, Miłosz Flis, Anna Bujak), pohrávajúca sa so samotným názvom v česko-poľskej viaczmyselnosti. Galerie XY, ktorej tím je prepojený s organizáciou celej akcie, potom otvorila výstavu Nikity Krzyżanowskej, sprevádzanú hudobným dark trapovým vystúpením v suteréne. Estetika malieb a celkový prejav autorky, ktorá pracuje s narativitou postvandalizmu, a ktorá inštaláciu veľkoformátových obrazov prirodzene prepojila s maliarskymi intervenciami na stenách galérie sa stala audio-vizuálnym premostením, ktoré charakter prechádzky transformovalo na večerné podujatie s klubovou atmosférou.

Hoci bol priebeh deviateho ročníka XY Wroclaw v Olomouci mierne poznamenaný letnou búrkou, nemožno odoprieť opätovné potvrdenie jej viacvrstvového významu. Reflektované globálne rezonujúce témy tu dostali možnosť osloviť aj publikum nevyhľadávajúce výtvarné umenie každodenne, no taktiež prezentáciou poľských autorov a autoriek prispieť do diverzity lokálneho kultúrneho kontextu. Zapojenie nezávislej či nezriaďovanej galerijnej scény a jej vzájomná synergia taktiež potvrdili silu spolupráce a potenciálu malých výstavných priestorov, ktoré si dokážu aj v súčasnom stave kultúrnej sféry a prostredia mimo veľkého centra nájsť spôsob funkčného realizovania programu. Prítomnosť akcie, ktorá sa v uliciach Olomouca každoročne opakuje, taktiež dokazuje záujem o tieto formy sprostredkovania umeleckých obsahov a ich rozširovanie aj zo strany miestneho obyvateľstva a širokej verejnosti. Tieto aspekty sú rezonujúce aj pre jednodňové návštevníctvo, zasiahnuté priateľským prostredím menšieho mesta a komunity, ktoré sú v kontextoch väčších miest či komerčnenjšie zameraných podujatí diferentné. Zostáva otázkou, ako by sa zmenil charakter akcie, ak by do programu zainteresovala aj ďalšie galérie a inštitúcie v meste. Iste by to mohlo viesť k rozšíreniu programu o ďalšie prístupy a formy umeleckej prezentácie, no zároveň by sa možno vytratila autenticita  a úprimná, no zároveň obsahovo kvalitná vrstva nezávislosti a spontánnosť tohto mestského putovania.

Viktória Pardovičová